štvrtok, 2. decembra 2010

z kazdeho rosku trosku:)

Tolko toho napisat:) po necelych 2 tyzdnoch sedim tu, bez sadry na ruke a s dorastenou ofinou:)
ano.konecne mi dali dole sadru.a ako sa to zacalo? bol piatok a po skole sa slo vecer odpocitavat do mesta zasvietenie stromceka:) to ake bolo krasne! normalne sme odpocitavali ako na silvestra, ze 10, devet, osem, sedem, sest.. aaaz po jeden a na tu jednu zasvietili velikansky stromcek:) deti spievali vianocne koledy, ludia sa fotili okolo vianocneho stromceka a vsetci po meste dostavali Candy Cane:) to su take tie lizatka cerveno biele ktore vyzeraju ako spodok dazdnika:) uz viete ze?:) ked sme si uzili prve koledy a prvu taku tu vianocnu atmosferu slo sa domov a hura sobota:) rano som napisala mojmu offcierovi, ktory je aj moj doktor, oznamila som mu ze som prichystana dat sadru dole a on mi hned na to vola ze kedy:) no nie je zlaty?:) som mu povedala ze ak moze tak okolo obeda, lebo som sa chcela ist pozriet sestre na "parade":) tak sme sli do mesta s tym ze po meste pojdeme domov a tam ma vyzdvihne doktor a pojde sa do hospital:) pekne sme sa vyobliekli, ja som si ako tak napchala ruku so sadrou do rukava, pak drhu, nasadila capicu a rukavice a slo sa:) poviem vam, prve mrazy v ten den, minus 15 a my sme stali jednu hodinu a 37 minut na zime.ano pozerala som stale na hodinky! bolo to vsetko krasne, ludia stali na uliciach a po cestach chodili lode s detmi a ludmi a hadzali ludom sladkosti.ale povedzme si pravdu komu by sa to pacilo v takej zime? odumierali nam prsty a lica:D ja s jednou rukavicou, lebo samozrejme ze sadra sa mi na tu druhu ruku dat nemohla.. cakali sme kedy uvidime moju sestru a ked sme ju videli, tak sme ju pofotili a adios amigos, bezalo sa do auta:D ked sme sa ako cencule dostali domov, tak zachvilku mi zvonil pri dverach dokotr ze ide sa. tak som nasadla do auta a uz sme boli v nemocnici:) tam ma zaviedol do kanclu chirurgov a zachvilku prisiel s takym niecim ako bruskou, s capicou na hlave a obleceny v modrom ako vo filmoch:)) ked zapol brusku, tak som si myslela ze ma tam ide zabit alebo co, ale nie nie prilozil brusku k sadre a pomaly pilil.. poviem vam ze ako ma to steklilo:D som sa mu tam cela vrtela:) ale ten pocit ked mi uz konecne dali sadru dole, ach.neopisatelny.sice som nemohla pohnut zapestim ktore este teraz boli,ale konecne som si mohla spon umyt ruky! a obidve:) hned som bezala k umyvadlu a umyvala si tam ruky.odchadzala mi koza, tak sranda celkom:) pak som si zobrala sadru do ruky a davaj domov.tam ma vysadil a doma som si hned dala sadru do izby na stol:) vyzera krasne nahodou.ako take tie rukavice co si ludia davaju na ruku ked su na nejakom baseballovom zapase a ked s tou rukou povzbudzuju.ved viete take zlte byvaju a cele velke a umele:D tak asi tak to vyzera:) iba mensie.no.a katka bola stastnaaaaa:) v nedelu vsetci vstali a ja som mala na plane ist okolo 3tej poobede na harryho pottera s jordanne a s audrey. ale mojej hostmom mamca je po operacii tak som sla do druheho mesta pozriet jej mom.samozrejme sme sa zatavili na nejake nakupe co potrebovala a ja som si kupila tiez par veci.zimne topanky a tak.bolo to perfektne odreagovanie:) na obed sme sa sli najest do restiky noodles company,ktora je uplne perfektna! take cestoviny ze by ste zomreli:) a ta vona a chut! mnaaam:)
po obede sa slo pozriet teda mamcinu mamcu a to bolo zlate:) uplne sa potesila ze sme prisli a hned jej bolo lepsie:) ked sme prisli z green bay okolo 6tej, vybavila som s babami aby sme sli na harryho pottera neskor, tak sa slo:) sice to je film o nicom, ale spolocnost bola dobra:) smiechy.konecne.po filme sme sa sli najest a potom davaj domov.o 11tej domov, osprchovala a zalahla.

vikend nejako ubehol a davaj do skoly na tri dni, lebo sme mali vo stvrtok vdakyvzdanie:) bol to strasne cudny trojdnovy tyzden..ale tak poviem vsetko postupne a pomaly:) v utorok a stredu sme pozerali na anglictine public enemies, profesor nam kupil popcorn, boli sme ako v kine:) v stredu sme film dokoncili, mali sme spelling test z angliny a ta streda.. Jordanne isla domov pred 2hou hodinou, lebo sa necitila dobre, veru choroba na nu prisla a Audrey odisla pred obedom domov, lebo sla do Chicaga.tak som zamierila ku mojej skrinke, zhrabla obed a sla na obvykle miesto..predtym ako som sa tam dostala ma stopla mala baba co s nou VZDY mavame obed a povedala mi na drzovku ze boze, ja som ti nepovedala vcera ze s nami nemozes dneska jest, lebo pridu dvaja ludia ktorych ty nepoznas takze bude plno.. proste s nami nemozes jest.. ako nahle som pocula akym tonom mi to povedala, ako keby ma obliali horucou vodou a v tom ma otocilo a ani som vlastne nevedela kde kracam a ocitla som sa so slzami v ociach sama v ucebni spanielciny.napila som sa cokoladoveho mlieka a neverila som ze ma vazne odfajcila.ako keby tam nebolo miesto pre jedneho naviac a aj v tom pripade ze spolu kazdy den obedujeme...ked som sedela uplne mimo na lavici, prisiel za mnou jeden chalan ktory nema total nikoho v skole lebo ludia tu, ako som zistila su strasni..sadol si ku mne a spytal sa co sa stalo.ja som povedala ze nic ale aj tak vedel ze sa predsa len nieco stalo.lenze nehal to tak.. sadol si ku mne cely smutny a povedal mi, katy, ja vazne nemam kamsoov.. a na to zo mna vypadlo ani ja, viem ako sa citis. a ano.konecne som si priznala ze to tu nie je ako doma kde som mala vzdy po ruke maminu, starku.. mala som jakuba a spoluziakov za ktorych by som teraz dala hocico.ludia tu maju vytvorene urcite skupinkya do tych skupiniek vazne ludi nechcu priberat.ano.mozu si ma pridat na facebook ako kamosku ale to ze sa mi na chodbe nevedia ani pozdravit a nie to sa na mna este pozriet vazne o niecom svedci.v ten den som sa citila mizerne.
stvrtok rano.25ty november a pre mna normalny den. vstala som, opuchnute oci od placu s ktorym som vecer zaspala, som sa vybrala do sprchy.po sprche davaj dole, drisnut do seba trochu kavy.ked som vosla do kuchyne, mamca na mna vysipala happy name day! a ked ma objala tak som si uvedomila aha jasne, ja mam meniny:) zlataaa! dala este aj darceky.taky cierny prsten,telove mlieko vanilkove krasne vonajuce a este aj pakel zuvaciek kde je asi 70 balickov zuvaciek:) sestry sa na mna vrhli a dali mi do ruk ich tvorbu:) poviem vam, necakala som ze nieco taketo co som im povedala ze mame na slovensku v auguste, si bude pametat:) inak stvrtok.vdakyvzdanie.ano.
zacali sa pripravy.varenie, pecenie:) ludia zacali prichadzat o 1pm, mali sme doma asi 23 ludi.ked vsetci prisli,zacalo sa kecat a oslavovat:) a potom to prislo.naberanie jedla a neopisatelna rodinna atmosfera.a tak teraz to jedlo: Turkey-moriak so slaninou na vrchu:) sladke zemiaky, zemiakova kasa, visnova maskrta s orieskami, 5 druhov dresingov,stuffing/nieco ako plnka/,zelenina pecena v rure,salaty a tie dezerty ani nevravim! Pumpkin pie, apple pie, cherry pie, pecun pie bars.. ako ja som sa objedla:D .. ale pred jedlom krasna modlitba.a ano.rodinne historky a po jedle smiechy smiechy a kava:))) hrali sa rodinne hry kde sme sa tak zabavili z to bolo krasne:) proste ja to vdakyvzdanie milujem!!:P ludia zacali odchadzat asi o 8mej vecer, nejako sme vsetko nahadzali do umyvacky a po dlhom dni davaj spat. ale nie ja:) ja som si lahla ale spat sa nedalo.a tak som bola hore do 1nej rana kym som si nezacala volat so spoluziakmi zo slovenska:) asi do pol 5tej sme volali:) to ja ako som sa nasmiala:D a ako som sa perfektn citila! ked som ich mohla zase pocut ako za starych cias.to prve hromadne ahooooooj a ked ma poculi tak sa zacali smiat.proste ten smiech mi ako chybal! bolo to dokonale.a ano. chybaju mi.velmi.
o 5tej som zaspala a spalo sa mi hej super:D spala som dole v hostovskej izbe, lebo som nechcela zobudit dom s mojim nocnym telefonatom:) zobudila som sa o tristvrte na 8, naliala sa kavou a ani unavena som nebola:) bolo fajn:) spravila som na ranajky crepes, cize nase slovenske palacinky, dnuka s hnedym cukrom alebo s kuskami cokolady ktore sa potom rozpustili:) ked sme sa napapali, slo sa na ankupy.potraviny a kupovat nejake darceky:) .cely tyzden v skole v duchu " teenageri tu su odporni a dajte mi pokoj som homesick"..a ano, tiahne sa to so mnou aj teraz.ano.nechcem aby ste ma lutovali, viem ze to malo prist.ved som tu.3 a pol mesiaca.bez ludi, s hostrodinou a maximalne dvoma kamoskami krote nemaju cas lebo su v dance teame na ktory nadavaju. a nie.nie je chyba vo mne a ani v tychto babach.ale je chyba v ludoch tu.a ano, viem aj to ze ja sama si robim moj exchange year, ale ludia tu su predsa zvyknuti na to ze maju vymennych kazdy rok. a ano, nemama kamaratov.sme my tri.brazilcanka rozmysla ze ide po vianociach domov, nezvlada to tu, belgicanka je v depke a na mna to prichadza.na mna? na cloveka ktory nevedel co je slovo depka.ale som tu a nemienim sa vzdat.aj ked uz mam na male.o dneskajsku poviem neskor.
dobre.sobota a nedela.kostol.preco? lebo boli oslavy steho vyrocia zalozenia tak sme v sobotu makali 4 a pol hodiny v kostole a v nedelu dalsich 5, kym sme pomohli a vsetko potom poupratovali.vam hovorim, ze ak ja nepojdem do neba, tak to uz nebude normalne!:P kazdu nedelu sedeim v kostole.pomaham okolo kostola, ako napriklad teraz, skoro 10 hodin za dva dni.no sranda:)
ked som prisla z kostola tak som veru volala s maminou a starkou po dlhom case:) perfektne, konecne ich pocut.inaaaaak, moj brat uz ma dva zuby, uz sa mu prerezavaju! boze, to je krasne.... :))

... no.po 4dnoch, v pondelok skola.dneska je streda a ja nevladzem.skola ma ubija, stale rozmyslam ze tu vlastne nikoho nemame my 3 baby a nic sa s tym neda robit.tieto tri dni chodim po skole domov a nic nerobim.ako vcera.sadla som si na koberec v izbe, carbala si na papier, isli sme na veceru sestre lebo mala 5 rokov, sli ku jej starkym papat tortu.dosla som domov, dala do usi ipod a ano.depkovalo sa.proste sa mi neda prestat.. alebo dneska? ked vidim ludi ako sa objimaju s kamosmi a ako sa moja hostmom objima s hostdad.ked vidim ako sa sestra objima s mamci. a ja nemozem.ked mi dneska ucitel vopchal do ruky 416 stranovu knihu pisanu starou anglictinou ktoru musim precitat za 3 tyzdne.jasne, ved ja to v pohodicke zvladam, preco nie! a takto sa to na mna vali.jedna pisomka za druhou, okolo mna dve baby ktore depkuju ze chcu ist domov a skola plna 400 deti ktore nevedia co je zivot.vedia co su basketballove zapasy a kto s kym chodi.nestaraju sa.. a to si nemyslim iba ja.ostatnio vymenni tu vo wisconsine mi pisu ze su homesick.nemaju kamaratov.placu... a mne sa kotulaju slzy po tvari... ano.je to tak.a vravim, nepotrebujem lutost, som fajn.iba je to obdobie ktore som vedela ze pride.s jednou vynimkou..je to tazsie ako som si myslela.omnoho tazsie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára