štvrtok 23. decembra 2010

Life.

*ano.mam vela casu.casu na rozmyslanie, ktory som doma nikdy nemala.zrazu sa pristihnem ako sedim na koberci v izbe so sluchatkami v usiach a rozmyslam nad vecami ktore sa diali ale ja som nevedela ako by mi mali docvaknut.a teraz hadajte co? docvakli. Chodia mi spravy od ludi, ktori ked som bola doma sa mi nevedeli ani pozdravit.pisu mi ze im chybam, ze aka som bola pre nich dolezita. ale kde boli ked som naozaj nieco potrebovala? ked som sa potrebovala s niekym porozpravat? ked som potrebovala do ruky cokoladu a ked som potrebovala davku takej nalady aku som ja davala kazdemu? kde su ti ludia? a len tak zrazu sa mi ozyvaju osoby, ktore sa mi nevedeli ozvat viacej ako dva roky.po dvoch rokoch mi napisu ako im strasne chybam. toto je jedna z veci ktorym nerozumiem... aj ked tych veci je samozrejme viac ako odpovedi ktore hladam. ale nevadi:) ucim sa..
V mojej dusi milionkrat dakujem za ludi ktorych naozaj mozem nazvat "priatelia".. ti, ktorym som zavolala o 11.30 vecer a prisli pred moj vchod aby mi vlepili objatie, zahlasili nejaku trapnu hlasku typu co je jozku co je co je a ja som vedela ze su pri mne.ti ktori so mnou presedli hodiny vonku, niekde pri panelakoch, ticho v tme,. ti ktori sa so mnou prechadzali a smiali kazdulinky den. Ti s ktorymi robim blbosti kazdym dnom vecsie a vecsie. Ti ktori miluju aka som. Ti ktori so mnou volaju cez skype aj ked je tam nba slovensku dalsi den rano, maju pred skolou. ale ich to nezaujima.sedia na posteli pri kompe a smeju sa so mnou.. Dakujem ze ich mam. Dakujem osudu? dakujem karme? dakujem bohu? Dakujem vsetkemu ze tich ludi nie je vela, ale neksutocne ich zboznujem.
A teraz som tu.V amerike.Kde vlastne po cely ten cas zistujem kto som a cim sa v skutocnosti stavam.A aj ked som nedostala obrovitanske mesto a milion ludi v nom, dostala som najlepsich ludi akych som mohla. Dostala som najlepsiu hostfamily. Lepsiu aku som si vobec zasluzila.
Nedostala som milion kamaratov, dostala som len par, ktorym nevadi ze som tu na jeden rok, lebo my vieme ze sa urcite este po tomto roku stretneme.vieme ze si budeme pisat a bude to trvat dlhsie ako tento skolsky rok.
Dostavam lasku,stastie, usmevy a pochopenie. Dostavam lekcie do zivota take, ako malo kto.Aj ked mi to tu dava zabrat, nevymenila by som to.
Appreciate it, from the bottom of my heart.Thank You.

utorok 21. decembra 2010

Life teaches us.

**Pretoze cloveka cakaju momenty, na ktore nie je pripraveny.Momenty, ktore beru tak vela a davaju este viac.Momenty kedy sa nenavidi a momenty kedy by najradsej usiel od vsetkych prec, velmi daleko, miesto bez ludi. Alebo moemnty, kde hadate vedla seba ludi a ti ludia tam nie su. a zrarzu pociti ake tazke je stat na vlastnych nohach.Stat zoci voci niecomu co sa vola zivot.pretoze len zivot nas nauci.Zivot nam dava moznosti a rozne cesty. a je len na nas akouj cestou sa vyberieme.Ta jedna z mojich ciest sa zacala 9teho augusta, ked som stala na letisku a lucila sa s rodinou.A teraz sedim tu, v Amerike a prezivam najtazsi a najdolezitejsi rok v mojom zivote.Rok, ktory mi zobral tak vela.Rok ktorym kracam sama,pripravena bojovat.A ano.sem tam sa potknem a spadnem. ale som to ja, cize na tej zemi lezat nebudem.postavim sa, zotriem slzy z oci a pokracujem touto cestou, za ktoru budem vdacna do konca zivota.Sice niekedy iba padam, aleucim sa.ucim sa z vlastnych chyb. Len prosim, budte vsetci trpezlivy.aj ked robim chyby.. zijem prvy krat.



*KOnecne som napisal do Liptouru a prebookovala si letenku.na kedy? na 14teho jula odtialto, cize pekne krasne sa na Slovensko prilieta 15teho jula:)

*A pametate si ako som mala robit halusky?Tak tie, tie chutili kazdemu, kazdy si pytal pridavok, len ked najdem lepsi syr tak si ludia budu pytat veru aj 3 pridavky:)



*Zacala som chodit na dva meetingy, teda stretnutia, kazdu stredu:) jeden je rotary interact, kde mladi ludia ako ja pomahaju rodinam bez penazi, pomahaju mladym ludom s problemami a je toho strasne vela co tento klub robi..prezidentka je Sally a poviem vam, ze ma toho strasne vela.ved si predstavte.Plna miestnost mladych dospievajucich ludi, ktori este sami nevedia co chcu, kricia cez seba a zo vsetkeho maju srandu.ale aj tak.pomahame ako vieme.napriklad teraz sme si adoptovali 3 rodiny a za peniaze ktore sme nazbierali sme sli do obchodu a pokupili veci co im treba.
druhy meeting sa kona v kostole, kde chodim do youth group.a tam tiez.pomaha sa ludom.minulu stredu sme boli v obchode kupovat rodinam vianocne darceky a tuto stredu sme boli Christmas caroling, cize spievanie pesniciek po uliciach.bolo to krasne.spravili sme ludi stastnych.tlieskali nam a dakovali.aj ked do smiechu nam nebolo lebo vonku asi -200 stupnov celsia:).. alr to nam bolo jedno.lebo ked sme videli ze ludia plakali od dojatia, to nas zahrialo.a v takom niecom co sa nazyva SRDCE..
*v nedelu sme boli v Tree farm,to je les kde si hlada kazdy sam vianocny stromcek a ked ho sam odpili tak zan zaplati a dovezie pekne domov:) bola to neskutocna sranda:) popoludni sme stromcek ozdobili a teraz stoji v obyvacke.je krasny!:)
*bola som s rodicmi aj na rotary holiday christmas party, ktora byva kazdy rok.nahodila som na seba cierne saty, high-heels a kabat s rukavicami a salom a pekni vystrojeni sme sli:)ja som sice smrdela chlorom lebo som bola predtym plavat so sally, ale rotary ludia nic nepovedali, takze asi necitili:)
sadla som si ku stolu s manzelskym parom ktory ma chcu ako vymenneho studenta do ich rodiny ale samozrejme tam nemozem ist, a este ku stolu asi s 5timi ludmi, tiez z rotary:)
po veceri dal rotary klub mne, audrey a Maxovi, chlapec ktory chce ist na vymenny na slovensko mikinu s logom wisconsin:) kraaasna zelena ktoru veru nosim casto.uplne teplucka mikina akusom si chcela kupit od zaciatku, ale nikde som ju nenasla:)
cely vecer bol neskutocne krasny.. ale potom to prislo.moj officer mi povedal ze sa 21veho januara, po skonceni semestra v skole musim prestahovat do druhej rodiny.mne sa rozbuchalo srdce, potom zastavilo a iba som citila ako mi zacalo byt horuco a vedela som este dalsiu vec. ze odtial musim co najrychlejsie vypadnut, lebo nechcem plakat pred ludmi z rotary, ti si to nezasluzia.ale namiesto toho som tam stala ako obarena horucou vodou a kolena sa mi zacali triast.. ale ja som vedela ze sa prestahujem! stale som si v hlave opakovala klud a neplac.. oba ked sa ma officer spytal co mi je som povedala nic nic, som v pohode.. a pytate sa preco ta reakcia? pretoze ta rodina do ktorej sa mam stahovat nejako neprejavuje zaujem o mna, byvat budem s mamou, lebo otec byva v inom state, lebo sa mam nastahovat k nim do domu a byt tam dovtedy dokym mi nepovedia , mozes ist nazad predali sme dom, lebo moja nexthost sister sa mi v skole nepozdravi a nie to aby sa na mna este pozrela, ta zena neviem ani moje meno, ako som dneska zistila v skole kde nas ide zastupovat 3 tyzdne, lebo je trenerka swimm teamu a este aj ucitelky mi povedali v skole ze je neskutocne zaneprazdnena a ze nema na nic cas.. no dobre.
21veho januara sa stahujem.a nikto ma nepocuva.nikto nepocuva ze mam nejake okolnosti ktore by som bola rada niekomu povedala, ze mam pripomienky.bojim sa. ano bojim sa, ze tam pridem a za par tyzdnov sa budem stahovat nazad, lebo to nebude fungovat. dokonca aj moje telo zacalo prosti mne protestovat.lezala som doma v horuckach a bolestiach hlavy s nechutou k jedlu, dokonca som mala aj herpesy ktore nikdy nemavam. a neviem ako mam telu povedat ze to bude fajn.asi to fajn nebude. a fajn mi to nepripada.nepripada mi fajnze ta zena ma nechce spoznat ked byva par minut od mojho domu; ja sama som sa musela pozvat k nim.. a to vam vravim ze mna instinkt neklame pri ludoch.od malicka.alebo zeby sa teraz mylil? ale proste ja sa chcem prestahovat! ale preco ludia nepocuvaju ze nie k nim? mam na vyber aj druhu rodinu ktoru vobec neberu do ubahy.ti aj vedia ako sa volam..
a moja terajsia rodina? ti sa so mnou smeju, ti so mnou placu.. sranda je ze kazdy si vsima ze nieco so mnou je, iba ja sama nie.dneska ma zastavila ucitelka spanielciny ze co sa so mnou deje, ked uz s nou nekomunikujem po spanielsky a ma odomna ledva odozvu.. a inej hodine som sa rozplakala, po ulici ma zastavuju ludia a pytaju sa co sa deje, ze poculi ze som plakala v skole..sama neviem co sa deje, ale ak to bude takto pokracovat tak sa zblaznim.. na istotu..
A ano. ja sa potkynam..padam a vstavam..ale niekedy je toho vela... proste najradsej by som sa zabalila do nejakej skatule a pockala kym sa problemy vyriesia.lenze sami sa nie.ide sabojovat.