štvrtok 23. decembra 2010

Life.

*ano.mam vela casu.casu na rozmyslanie, ktory som doma nikdy nemala.zrazu sa pristihnem ako sedim na koberci v izbe so sluchatkami v usiach a rozmyslam nad vecami ktore sa diali ale ja som nevedela ako by mi mali docvaknut.a teraz hadajte co? docvakli. Chodia mi spravy od ludi, ktori ked som bola doma sa mi nevedeli ani pozdravit.pisu mi ze im chybam, ze aka som bola pre nich dolezita. ale kde boli ked som naozaj nieco potrebovala? ked som sa potrebovala s niekym porozpravat? ked som potrebovala do ruky cokoladu a ked som potrebovala davku takej nalady aku som ja davala kazdemu? kde su ti ludia? a len tak zrazu sa mi ozyvaju osoby, ktore sa mi nevedeli ozvat viacej ako dva roky.po dvoch rokoch mi napisu ako im strasne chybam. toto je jedna z veci ktorym nerozumiem... aj ked tych veci je samozrejme viac ako odpovedi ktore hladam. ale nevadi:) ucim sa..
V mojej dusi milionkrat dakujem za ludi ktorych naozaj mozem nazvat "priatelia".. ti, ktorym som zavolala o 11.30 vecer a prisli pred moj vchod aby mi vlepili objatie, zahlasili nejaku trapnu hlasku typu co je jozku co je co je a ja som vedela ze su pri mne.ti ktori so mnou presedli hodiny vonku, niekde pri panelakoch, ticho v tme,. ti ktori sa so mnou prechadzali a smiali kazdulinky den. Ti s ktorymi robim blbosti kazdym dnom vecsie a vecsie. Ti ktori miluju aka som. Ti ktori so mnou volaju cez skype aj ked je tam nba slovensku dalsi den rano, maju pred skolou. ale ich to nezaujima.sedia na posteli pri kompe a smeju sa so mnou.. Dakujem ze ich mam. Dakujem osudu? dakujem karme? dakujem bohu? Dakujem vsetkemu ze tich ludi nie je vela, ale neksutocne ich zboznujem.
A teraz som tu.V amerike.Kde vlastne po cely ten cas zistujem kto som a cim sa v skutocnosti stavam.A aj ked som nedostala obrovitanske mesto a milion ludi v nom, dostala som najlepsich ludi akych som mohla. Dostala som najlepsiu hostfamily. Lepsiu aku som si vobec zasluzila.
Nedostala som milion kamaratov, dostala som len par, ktorym nevadi ze som tu na jeden rok, lebo my vieme ze sa urcite este po tomto roku stretneme.vieme ze si budeme pisat a bude to trvat dlhsie ako tento skolsky rok.
Dostavam lasku,stastie, usmevy a pochopenie. Dostavam lekcie do zivota take, ako malo kto.Aj ked mi to tu dava zabrat, nevymenila by som to.
Appreciate it, from the bottom of my heart.Thank You.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára