utorok, 8. júna 2010

.. start to live new life there !

.. a tak som si sadla na stoličku.. okolo mňa je hluk, braček sa chce doma presadiť so svojími super zvukmi čo vydáva už asi mesiac, pritom má iba 3 mesiace :).. z obývačky počuť zapnutý televízor, slniečko svieti už tretí deň/konečne!/ po 4 upršaných týždňoch.. mamina behá so skvelou náladou..môj havo na mňa pozerá s tým najúprimnejšim pohľadom... a nám sa už blíži čas do odchodu.. kedy? v auguste.. áno, v auguste si pobalím kufre, dám si na seba super sako s odznakmi, pochodím ešte po byte, nenormálne vystískam celú rodinu a čas ísť..a kam to vlastne idem? do krajiny, kde bude jeden rok prežitý v cudzej krajine, tým najdôležitejším rokom v mojom živote..rok keď budem musieť prekonať samú seba, rok bez všetkých, ktorí boli doteraz okolo mňa deň čo deň.. začínam si uvedomovať, že takto o rok budem už úplne niekde inde.. síce na konci môjho rotary roku, ale so skúsenosťami ktoré veru budú na nezaplatenie, z ktorých budem žiť celý svoj život.. a viete čo bude najhoršie? nemať tam oporu ako teraz.. hej..teraz mám problém a idem za kamarátkou, ktorá len to že si dá na seba sponku úžasnej červenej farby a už len tým že ju vidím, nepotrebujem už nič iné.. alebo keď som s najlepším a najúžasnejším frajerom na svete, ktorý ma objíme, povie usmej sa, taká si najkrajšia a mne zrazu už nič nechýba.. ale tam? budem sama za seba, bez rodiny, bez tých trápnych a hrozných rodičov, ktorí sú pre nás najdôležitejšie bytosti na zemi, bez priateľov, bez svojej lásky a spriaznenej duše, bez psíka, bez trápnych profesorov, bez úžasných spolužiakov, už nebudem sedieť na rozheganej stolićke medzi štyrmi stenami, ktoré toho vedia neskutočne veľa, už nebudem na konci leta nadávať, že ach bože zase musíme ísť do tej hnusnej odpornej sivej školy, už nebudem nadávať na fyziku, že je trápna a nikto ju nechápe.. v auguste už budem tisícky kilometrov od domova a od všetkých ktorých milujem.. sama.. vy my len držte palce, budem sa snažiť zo všetkých síl nezablúdiť na letisku, spoznať úspešne moju rodinu, začať na novej škole a aby som sa až tak netešila domov :) .. budem si užívať každú sekundu tam!
.. veď som bola vybraná na prijímacom pohovore s tým, že toto všetko zvládnem.. jasné, že zvládnem! veď som predsa Kejty!.. teším sa už len na to, že tam budem môcť byť celý rok!.. celý jeden rok..
vlastne som len chcela napísať, že chcem, aby ste vedeli, že mi budete veľmi.. čo veľmi.. neskutočne chýbať..