Pretoze cas uteka.Nehorazne rychlo.Ked som o tom tak rozmyslala, presla mi polovicka vymenneho programu a polovicka roku, ktory je moj sen.Spomenula som si o tom vsetkom, ked som si vypratala celu izbu.Ked som stala v prazdnej izbe s myslienkou ze sa treba rozlucit s ludmi, ktori mi dali domov, ba i viac.Ano, nastalo stahovanie.Po 5 mesiacoch a par dnoch, som sa pozrela cez okno v prazdnej izbe.Srdce sa mi rozbuchavalo a rozum spominal..
9.August,okolo 6 hodin vecer ma neznami ludia vyzdvihli na letisku, nasackovali do auta a cez celych 5 mesiacov mi ukazali novu stranku zivota.zmenili ma osoby, zmenili ma okolnosti, zmenili ma podmienky zitia a byvania... pametam si ako som sa prve rana budila s myslienkou, pane boze ved ja som v amerike..pametam sa aka som bola zo zaciatku neotukana a po anglicku som rozpravala ako slimak:) .. pametam sa ked som robila palacinky kazdy vikend mojej skvelej rodine..ako sme sa spolu modlili pred jedlom, aj naprike tomu ze som to nemala vo zvyku..alebo ked sme chodili s mamcou na nakupy a po nich sme si len tak sadli na kavu a nie.neboli z nas mamina a dcera, boli z nas najlepsie kamartky.. alebo ked som s ocom pozerala amerizky klasicky film, ktory rozprava pribeh o obdobi velkej depresie a ja som to cele zvrhla na komediu:) pametam si, ze mi povedali dcera v okamihu ked som to najmenej cakala.. po prvuch slzach som zrazu stala v izbe, kde sme sa pred par minutami rozpravali cez skype s mojou maminou po taliansko-anglicko-slovensky..stala som tam, s velkym macom v ruke.. svet taky velky a ja taka malicka.. ako som stala, rukou som presla po stoliku kde som zvykla mat knihy.presla som na druhu stranu izby a sadla som si na postel.prislo mi smutno.stahovanie o ktorom som rozpravala tak dlho je tu..a nebolo to lahke..po par minutach rozmyslania o tak dlhom case som vstala, otvorila dvere a ako som ich zatvarala, vyhrkli mi slzy.nie zo smutku..ale z toho ze opustam rodinu..a ano.aj ked budem stale v tom istom meste nebude to take iste..
Sadla som si s mamci do obyvacky a popijali sme kavu..rozpravali sme sa o vsetkom len nie o mne a mojom stahovani..nevedela som ze to bude cudne, ale bolo..vedeli sme ze za tych 5 mesiacov sme sa zblizili velmi vela, takze keby sme sa zacali rozpravat o stahovani, iba by nas to zrujnovalo..snazili sme sa srandovat ako vzdy:) .. po par minutach po mna prisiel moj officer, lebo som sla byvat ku nemu..vlastne som tu aj teraz.ale to neskor..vyzdvihol ma o pol druhej, tak ako sme mali naplanovane a zacalo sa to cudne trapne ticho, ktore som stojaca v chodbe prerusila hlasnym, podme dat vsetky veci do auta.. tak ked som vsetko ponosila s kancelorom do auta, zatvorila som dvere a vsetci sme stali ticho nas chodbe par sekund..vlastne az dovtedy dokym sa sydney,8, nerozbehla ku mne a zacala ma objimat a plakat..ked som sa ku nej skrcila, po tvari sa jej kotulali velke slzy a stale iba opakovala neodchadzaj kejty..nedokazala som jej nic povedat, sama som mala slzy na krajicku.edela som ze keby som sa rozplakala, tak to nebude moc dobre..potom troska humoru do tohoto celeho lucenia pridala sestra, ked si udrela chrbat a plakala.aspon ze neplakala od smutku:) .. ked sa skludnila, s mamcou sme si vymenili taky ten pohlad, zase sa raz nieco konci... pozrela sa na mna a strasne silno ma objala.. povedala mi ze ma lubi a ze tym ze sa stahujem sa nic nezmeni.. ja som zacala plakat a objala som ju znova.tentokrat silnejsie,.mala som pocit ako keby mi niekto opet zobral maminu po tom ako som sa na rok rozlucila s tou svojou..po tichu som sa podakovala za vsetko co pre mna spravili, povedala som jej ze sa vidime na kave a uz iba mala sestra sa ku mne hodila a objala ma..ked som vysla z domu, dvere sa zavreli a ja som zistila, ze uz tam vazne nebyvam..po ceste som si utierala slzy, takze moj kancelor ma nehal a iba ticho soferoval auto..
Po par minutach sme prisli do jeho domu a tam ma uz vsetci cakali porozhadzovani po dome..ukazali mi moju izbu, kde idem zostat par tyzdnov ako mi bolo povedane..veru pekna, mam aj vlastnu kupelku, takze hotova idylka..bola.na par minut..ked ma nehali nech sa vybalim a usadim v izbe, tak som si otvorila kufre a rozdelila nejako veci, tak som si potom sadla na postel.. bola som ticho, iba spoza dveri som pocula malu sestru vykrikovat moje meno..trsku to stahovanie na mna este dolahlo, nebudem vam klamat..je tazka lucit sa, a je tazke lucit sa s niekym kto vam je v tejto cudzine najblizsi..ale pre mna to nie je koniec.vlastne nie je to koniec pre nikoho..ja som stale tu, uzivam si zivot, ucim sa a stake robim chyby:)) ale nieco sa zmenilo.zmenilo sa to, ze ked som bola zvyknuta na nieco, to nieco uz nebude.budu navstevy, ale nebudu tie spolocne vecery.. kazda rodina je ina a kazda rodina ma ine zvyky.. tak ako som si aj ja zvykla..zvykla som si kazde rano vstat, kazdeho poobjimat.svykla som si pokecat s mamcou kazde rano v aute.zvykla som sa vracajuca z hodiny umenia vidiet v okne auto a v nom mamcu.. a dneska? to auto tam nebolo..len som sa pozerala chvilu cez okno, kde bola snehova burka a kde nieco chybalo.chybalo tam to auto ktore na mna cakalo..chyba mi modelenie sa spolu pred jedlom..chyba mi cela rodina ktoru som sa naucila miloat ako svoju vlastnu..
ale nebojte sa.som tu, ziva:) sedim na deke pri krbe s laptopom v ruke a v nehoraznom tichu.. idem piect chocolate chip cookies a idem si uzivat zivot aj nadalej.idem sa ucit z vlastnych chyb a idem sa o par tyzdnov znova stahovat..uz do druhej rodiny a nastalo.teda na stalo v amerike, na poslednych 6 mesiacov..sedim tu rozmyslajuc ze mi konecne funguje webkamera a ze konecne sokm cez vikend videla svoju rodinku.po takom dlhom case..rozmyslam o tom ako ich milujem, a ako sa menim,tym ze som tu, tym ze si tvorim vlastny svet :)
Budte stastni,
Katy :)
9.August,okolo 6 hodin vecer ma neznami ludia vyzdvihli na letisku, nasackovali do auta a cez celych 5 mesiacov mi ukazali novu stranku zivota.zmenili ma osoby, zmenili ma okolnosti, zmenili ma podmienky zitia a byvania... pametam si ako som sa prve rana budila s myslienkou, pane boze ved ja som v amerike..pametam sa aka som bola zo zaciatku neotukana a po anglicku som rozpravala ako slimak:) .. pametam sa ked som robila palacinky kazdy vikend mojej skvelej rodine..ako sme sa spolu modlili pred jedlom, aj naprike tomu ze som to nemala vo zvyku..alebo ked sme chodili s mamcou na nakupy a po nich sme si len tak sadli na kavu a nie.neboli z nas mamina a dcera, boli z nas najlepsie kamartky.. alebo ked som s ocom pozerala amerizky klasicky film, ktory rozprava pribeh o obdobi velkej depresie a ja som to cele zvrhla na komediu:) pametam si, ze mi povedali dcera v okamihu ked som to najmenej cakala.. po prvuch slzach som zrazu stala v izbe, kde sme sa pred par minutami rozpravali cez skype s mojou maminou po taliansko-anglicko-slovensky..stala som tam, s velkym macom v ruke.. svet taky velky a ja taka malicka.. ako som stala, rukou som presla po stoliku kde som zvykla mat knihy.presla som na druhu stranu izby a sadla som si na postel.prislo mi smutno.stahovanie o ktorom som rozpravala tak dlho je tu..a nebolo to lahke..po par minutach rozmyslania o tak dlhom case som vstala, otvorila dvere a ako som ich zatvarala, vyhrkli mi slzy.nie zo smutku..ale z toho ze opustam rodinu..a ano.aj ked budem stale v tom istom meste nebude to take iste..
Sadla som si s mamci do obyvacky a popijali sme kavu..rozpravali sme sa o vsetkom len nie o mne a mojom stahovani..nevedela som ze to bude cudne, ale bolo..vedeli sme ze za tych 5 mesiacov sme sa zblizili velmi vela, takze keby sme sa zacali rozpravat o stahovani, iba by nas to zrujnovalo..snazili sme sa srandovat ako vzdy:) .. po par minutach po mna prisiel moj officer, lebo som sla byvat ku nemu..vlastne som tu aj teraz.ale to neskor..vyzdvihol ma o pol druhej, tak ako sme mali naplanovane a zacalo sa to cudne trapne ticho, ktore som stojaca v chodbe prerusila hlasnym, podme dat vsetky veci do auta.. tak ked som vsetko ponosila s kancelorom do auta, zatvorila som dvere a vsetci sme stali ticho nas chodbe par sekund..vlastne az dovtedy dokym sa sydney,8, nerozbehla ku mne a zacala ma objimat a plakat..ked som sa ku nej skrcila, po tvari sa jej kotulali velke slzy a stale iba opakovala neodchadzaj kejty..nedokazala som jej nic povedat, sama som mala slzy na krajicku.edela som ze keby som sa rozplakala, tak to nebude moc dobre..potom troska humoru do tohoto celeho lucenia pridala sestra, ked si udrela chrbat a plakala.aspon ze neplakala od smutku:) .. ked sa skludnila, s mamcou sme si vymenili taky ten pohlad, zase sa raz nieco konci... pozrela sa na mna a strasne silno ma objala.. povedala mi ze ma lubi a ze tym ze sa stahujem sa nic nezmeni.. ja som zacala plakat a objala som ju znova.tentokrat silnejsie,.mala som pocit ako keby mi niekto opet zobral maminu po tom ako som sa na rok rozlucila s tou svojou..po tichu som sa podakovala za vsetko co pre mna spravili, povedala som jej ze sa vidime na kave a uz iba mala sestra sa ku mne hodila a objala ma..ked som vysla z domu, dvere sa zavreli a ja som zistila, ze uz tam vazne nebyvam..po ceste som si utierala slzy, takze moj kancelor ma nehal a iba ticho soferoval auto..
Po par minutach sme prisli do jeho domu a tam ma uz vsetci cakali porozhadzovani po dome..ukazali mi moju izbu, kde idem zostat par tyzdnov ako mi bolo povedane..veru pekna, mam aj vlastnu kupelku, takze hotova idylka..bola.na par minut..ked ma nehali nech sa vybalim a usadim v izbe, tak som si otvorila kufre a rozdelila nejako veci, tak som si potom sadla na postel.. bola som ticho, iba spoza dveri som pocula malu sestru vykrikovat moje meno..trsku to stahovanie na mna este dolahlo, nebudem vam klamat..je tazka lucit sa, a je tazke lucit sa s niekym kto vam je v tejto cudzine najblizsi..ale pre mna to nie je koniec.vlastne nie je to koniec pre nikoho..ja som stale tu, uzivam si zivot, ucim sa a stake robim chyby:)) ale nieco sa zmenilo.zmenilo sa to, ze ked som bola zvyknuta na nieco, to nieco uz nebude.budu navstevy, ale nebudu tie spolocne vecery.. kazda rodina je ina a kazda rodina ma ine zvyky.. tak ako som si aj ja zvykla..zvykla som si kazde rano vstat, kazdeho poobjimat.svykla som si pokecat s mamcou kazde rano v aute.zvykla som sa vracajuca z hodiny umenia vidiet v okne auto a v nom mamcu.. a dneska? to auto tam nebolo..len som sa pozerala chvilu cez okno, kde bola snehova burka a kde nieco chybalo.chybalo tam to auto ktore na mna cakalo..chyba mi modelenie sa spolu pred jedlom..chyba mi cela rodina ktoru som sa naucila miloat ako svoju vlastnu..
ale nebojte sa.som tu, ziva:) sedim na deke pri krbe s laptopom v ruke a v nehoraznom tichu.. idem piect chocolate chip cookies a idem si uzivat zivot aj nadalej.idem sa ucit z vlastnych chyb a idem sa o par tyzdnov znova stahovat..uz do druhej rodiny a nastalo.teda na stalo v amerike, na poslednych 6 mesiacov..sedim tu rozmyslajuc ze mi konecne funguje webkamera a ze konecne sokm cez vikend videla svoju rodinku.po takom dlhom case..rozmyslam o tom ako ich milujem, a ako sa menim,tym ze som tu, tym ze si tvorim vlastny svet :)
Budte stastni,
Katy :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára