Dear readers.
Po troch rokoch sa vraciam tam, kde to vsetko zacalo. Cestovanie, blog a ti najvernejsi citatelia. Rozhodla som sa dokoncit zacate a venovat vam ten posledny prispevok z jednej ukoncenej kapitoly mojho zivota.
Ubehli tri roky od toho, ako som uverejnila svoj prvy prispevok, ubehli tri roky od mojho velkeho americkeho zazitku. Po uzasnom roku som sa vratila na Slovensko, kde ma cakala cela moja rodina, priatelia a ten, pre koho bol moj odchod najtazsi- Jakub.
Ten pocit byt naspat doma, sa slovami neda ani opisat. Pamatam si ako by to bolo len vcera, ked som vystupila z lietadla a na letisku som bezhlavo a nervozne hladala jedneho z tych najdolezitejsich ludi v mojom zivote, moju maminu. Bolo to naozaj trosku vtipne, lebo v hale prichodov stalo velmi vela ludi, ktori drzali v rukach tabulky s menami tych, na ktorych cakali. Ludia sa vracali z bussiness jednani, z roznych rodinnych navstev, z vyletov a z vymenneho pobytu v amerike, kde na mna nikto necakal.Po 15tich minutach neuspesneho hladania mojej maminy ma chytila panika, zobrala som do ruky pozicany telefon od jednej pani z Nemecka a volala som okamzite na cislo mne dobre zname. ´Mami? Kde ste? Ja som uz vystupila z lietadla, kde ste?Zabudli ste na mna?´ .. V tom sa otvorili dvere na letisku a ked som v nich uvidela maminu, vsetky tasky zo seba som zhodila na zem, rotary sako, ktore bolo ovesane roznymi odznakmi a vazilo asi 15kilov zo mna od strachu spadlo same a rozbehla som sa objat cloveka, ktoreho nosim v srdci kazdy den. Konecne som mohla objat cloveka, ktoreho som videla len par krat mesacne na obrazovke iPodu, konecne som mohla objat cloveka, ktory mi pomohol uskutocnit cely tento moj americky sen. Neopisatelny pocit, jeden z najkrajsich, je objat svoju vlastnu matku. No a potom to slo pekne podla planu. Cesta domov, zvytanie sa s ostatnou rodinkou, vidiet brata, ktory si ma vobec nepamatal, zvitat sa so psikom, ktory ma spoznal uz len podla mojej chodze.Po vycerpavajucom cestovani som si dala slovensku sprchu a v chladnicke u starkej ma cakali same slovenske speciality. Len si to predstavte. Pridete po roku domov a o tretej rano sa napchavate slepacimy vyvarom s rezancami, segedinskym s knedlami a zda sa vam, ze ked ste odisli, cas zastal a nezacal ist dokym ste neprisli. Nic sa nezmenilo, vsetko bolo take iste. Jedine co sa zmenilo, bola moja osoba, cely moj clovek. Prisla som vyspela, prisla som ina. Mamine sa domov vratil dospely clovek.
Na druhy den rano som sa stretla s mojim princom. Prisla som ho cakat na vlakovu stanicu.Ked som zbadala chlapca, ktory ma na sebe traky, drzi v ruke ruze a bilizi sa smerom ku mne, ani sa mi nechelo verit, ze to bol moj Jakub. Zkrikla som z plneho hrdla a hodila som sa mu do naruce. Cely svet zastal a ja som si vychutnavala to najvytuzenejsie objatie, ten najkrajsi bozk a pohlad do tych najzamilovanejsich oci. Stala som tam pri nom a vychutnavala si pocit, ze mozme byt opat spolu.Ten moment bol len nas..
___
Po par tyzdnoch ´vracania sa do reality´ som zacala s pripravami na prestupove skusky zo vsetkych predmetov. Musela som uspesne spravit 24 skusok, 2skusky z kazdeho predmetu. Ucila som sa nepretrzite kazdy den, 2 a pol mesiaca. Nevideli ma spoluziaci v skole, nevideli ma ludia doma, s ktorymi som byvala, nevidel ma priatel. Bola som zavreta v izbe s mojimi najlepsimi kamaratmi knihami a snazila som sa zapamatat si vsetko, co ma pocunie k tomu, aby som sa stala oficialne stvrtackou na gymnaziu. Ako cas plynul, uspesne sa mi s pomocou par ludi podarilo prechadzat skusky. Na konci oktobra som si konecne vydychla, dostala som do ruky tretiacke vysvedcenie a oficialne sa mi podarilo prejst do stvrteho rocnika. Stvrteho, maturitneho rocnika. Moc som si po skuskovom obdobi nevydychla, zacali pripravy na maturity. To ucenie este ani tak nie, ale planovanie stuzkovej, to ano.
Stuzkovu, ktoru som zazila s tou najlepsou triedou pod slnkom, sme si uzili poctivo teda. Uzasny program, skvela partia profesorov, rodicov a spoluziakov, slzy stastia a spolocne pitie z jedneho krcahu.
Tymto chcem vlastne podakovat kazdemu zo strednej skoly, ktory prispel k vytvoreniu nezabudnutelnych zazitkov a pocitu, ze ked sa tam o par rokov vratime, ked sa o par rokov vratime na svoje stare stolicky, ked si sadneme za tie pocarbane stoly tahakmi(prepacte, pan skolnik, mktory tam nikdy nebol), vtedy sa budeme citit tak isto ako ked sme boli na strednej, tak, ze nic nie je nemozne.
Po stuzkovej, po akademickom tyzdni, po maturite(formalite) a po dozvukoch sme sa nacisto rozlucili so strednou skolou, ktora nam toho dala tak vela. nastali letne prazdniny, ktore ubehli ako voda a vsetci sa rozutekali kade tade po svete. Niektori sli na vysoke skoly, niktori vsupli do zivota ako poriadni dospelaci a zacali pracovat. Ja som bola prijata na Univerzitu Komenskeho, ktoru som navstevovala jeden semester. Po zisteni, co chcem od zivota som zo skoly odisla, uzila som si zimu s rodinou a 31. januara sa zacali moje sny premienat na realitu. Zacala som cestovat. 4 a pol mesiaca som bola v Taliansku, kde som robila au pairku pre jednu uzasnu rodinu. Ucila som 10rocne dievcatko anglictinu, bola som schopna naucit seba Taliancinu a po par mesacnej nezabudnutelnej skusenosti, kde som si uzila cestovanie po Taliansku a kde som vyskusala ako chuti prava Talianska kuchyna, som sa vratila na tyzden na Slovensko. Navstivila som tych, bez ktorych by to v zivote naozaj neslo, spakovala som si kufre a odisla na Maltu, kde sa aj momentalne nachadzam. Robim v 4 hviezdickovom hoteli po boku svojho princa Jakuba, uzivame si to co robime najradsej a to co nas najviac bavi... a hlavne, uzivame si samych seba, uzivame si slobodu a cely svet.
Dakujem, za vas krasne komentare pocas mojho celeho blogoveho obdobia. Tymto sa ale s vami este nelucim, urcite sa este stretneme.
Tak zatial, dozblogovania.
Do everything, regret nothing.
